Čo robiť, keď sa malé dieťa bojí vody?

Mnoho mesiacov sa kúpal v maminkinom brušku a zrazu nechce vo vaničke byť? Pri sprchovaní sa rozkričí a chytá takmer paniku? Poznáte to?

Toto sa stalo aj nám. Chvíľku trvalo, kým sa nám podarilo ho opäť naučiť milovať vodu a kúpanie. Ako sme to robili? Prezradím Vám.

Ešte malá poznámka na úvod – doma vaňu nemáme, iba sprchovací kút.

Takže, poďme na to!

Kúpanie:
Máte prvé dieťa. A v pôrodnici Vám ukážu ako dieťa kúpať. Stoja pri Vás a kontrolujú alebo radia, ako na to. Naučíte sa to, prídete domov, pokračujete v tom a po nejakom čase sa zrazu Vášmu Drobčekovi vo vaničke nepáči.

Skúsili sme niekoľko trikov. Menej vody vo vaničke. Nezabralo. Inakšia teplota vody. Nezabralo. Uterák na dne vaničky. Nezabralo. Inakšia poloha pri kúpaní. Tiež bez úspechu. Nakoniec sme dali preč vaničku a to konečne zabralo. 

Našli sme doma starý, pevný plastový lavór s dvoma ušami s priemerom do 50 cm. Poriadne sme ho vydrhli, na spodok sme nastlali uterák a vyskúšali sme kúpanie. Po prvotnom zmätení, sme slávili úspech a kúpanie zrazu prestalo robiť problém. Dokonca sa mu začalo veľmi páčiť.

Keď sme cestovali na Oravu, lavór putoval s nami. Vtedy už mal Nikolaj desať mesiacov, v svojej „vani“ sedel sám a tak oduševnene pri kúpaní čľapotal, že takmer vytopil celú kúpeľňu. To bol definitívny podnet na to, aby sa kúpanie presunulo len do sprchovacieho kúta. 

Sprchovanie:

Ani to sa Nikolimu zo začiatku nepáčilo. Keď sme pustili sprchu, spustil veľký krik. Zdalo sa nám, že sa toho zvuku a aj prúdu vody bojí. Premýšľali sme, ako túto prekážku opäť úspešne zdolať. Keď ešte sám nevedel stáť, držali sme ho v objatí a skúšali to tak. Nepáčilo sa mu to. Tak sme na to išli od lesa. 

Keďže už kúpanie zvládal, dali sme mu sprchovú hlavicu do lavóra a pustili pomaly vodu. Sledoval ako voda čerí hladinu, ale ešte nejaký čas trvalo, kým mu prúd sprchy na tele nerobil problémy. Páčilo sa mu, keď sme hlavicu otočili opačne a robili „fontánu“. Zrazu nevadilo, keď sa mu zamočila aj tvár.  Neskôr chcel všetky kvapky pochytať alebo vypiť 🙂 Postupne si na zvuk sprchy aj prúd vody zvykol.

Chcelo to preukázať trpezlivosť a hravú tvorivosť zo strany rodiča, aby sme sa hoci pomalými, ale vytrvalými krokmi dostali víťazne do cieľa a dieťa sa prestalo vody báť.

Tu nájdete ďalšie zaujímavé články pre Vás.

Pokiaľ sa chcete stať členom našej komunity na Facebooku, nech sa páči.