Je úplne prirodzené, že…
Keď budete vidieť vášho Drobca, ako na kolienkach drhne podlahu, tak sa prichytíte pri tom, že by ste mu najradšej povedali:
„Zlatko, nechaj to tak. Ja to spravím.“
Ale ako sa to potom naučí?
Tiež som minule bola v podobnej situácii a namiesto toho, aby som to povedala nahlas, rozhodla som sa inak.
Zobrala som si ďalšiu handričku, kľakla som si k nemu a začala som podlahu čistiť rovnako ako on. Prišlo mi to tak správne.
Aby bolo jasné…
To, že učím nášho syna hravou formou ako zametať, ako si upratovať veci na svoje miesto, či utierať s handričkou, nie je preto, aby som si ja zatiaľ sadla na sedačku so šálkou čaju a on to zatiaľ spravil za mňa. Učím ho to preto, že sú to činnosti, ktoré sú v živote dôležité. Vychovávam dieťa do sveta, kde nebude okolo neho pobehovať žiadna upratovačka. Bude sa o seba a svoje veci starať sám. Potrebuje preto vedieť ako napríklad správne chytiť lopatku do ruky a čo sa s ňou robí. Dnešný svet si žiada praktických ľudí, ktorý vedia priložiť ruku k dielu. Súhlasíte? Tak tomu prispôsobme aj našu výchovu.
Prestaňme tvrdiť: „Si na to ešte malý!“
Nie. Prejavil si o to záujem? Tak ťa to naučím.
Urobil si neporiadok? Poďme ho spolu upratať.
Myslím si, že takýto prístup rodičov vo výchove môže byť deťom v budúcnosti len na osoh.
A aby ste vedeli, tak Nikoli bude mať teraz ešte len rok a trištvrte. A už teraz je jasné, že z neho vyrastá veľký pomocník :-).
Pokiaľ hľadáte viac inšpiratívnych článkov, nájdete ich tu.