Všetko o projekte UČME SA SPOLU a o vzniku VIACJAZYČNÝCH KARTIČIEK.
Aké boli začiatky projektu? Čo ma inšpirovalo k jeho tvorbe? Pre koho je určený? A aký má byť jeho zmysel?
Ako vznikol projekt? Ako to začalo?
Tak trochu nečakane. Narodil sa nám malý anjelik a čas pomaly – rýchlo plynul ďalej. Pomaly, keď vzdoroval môjmu uspávaniu, a rýchlo, keď sme sa dobre spolu zabávali.
Byť matkou je úžasné! O tom nemám žiadne pochyby. A čas, ktorý rodičia vedome venujú svojim deťom sa nedá vyvážiť ani všetkým zlatom sveta. Ale už teraz viem, že deti nám rýchlo vyrastú. Pripraviť ich zodpovedne na ich vlastný život je to najviac, čo im môžeme dať. Ako začať a čo im teda chceme dať?
Dobrý štart do života vo forme trvalých vedomostí a praktických zručností.
Moje začiatky s úmyselným učením Nikoliho začali kartičkami s obrázkami ovocia a zeleniny.
Pre môjho vtedy 18 mesačného drobčeka to bolo niečo nové a veľmi zaujímavé. Prvý raz uvidel na obrázku KARFIOL. Zároveň dostal do ruky kúsok čerstvého, na ktorom si pochutil a k obedu sme mali aj z neho polievku.
Všetci, ktorí sa venujú vzdelávaniu vedia, že je potrebné využiť súčasne čo najviac „kanálov“ (zrak, sluch, hmat, chuť, čuch, príjemná nálada = pozitívne emócie, …) pre rýchlejšie a trvalejšie osvojenie nových poznatkov.
Preto som vytvorila spojenie oko (videl obrázok aj karfiol a prirovnával si ho, porovnával) – ucho (počul ako sa to volá) – ruka (chytil si do ruky nielen kartičku, ale aj skutočný karfiol) – ústa (mohol skutočný karfiol zjesť. Áno, niekedy stihol zahryznúť aj do kartičky) – nos (skúšal ako vonia). A keď sme nemali doma skutočný karfiol, aspoň som mu ho opäť mohla pripomenúť kartičkou, ktorú už predtým preskúmal.
Obrázok PATIZÓNA ma tiež veľký úspech. Keďže sa nám ich urodilo na záhrade ten rok (2020) dostatok a v čase Koronavírusu a všetkých tých obmedzení sa nám stali hlavnou zastávkou na denných prechádzkach po záhrade práve rastliny s patizónmi a sledovali sme ako rastú. Niekedy sme ich odtrhli a on mal to privilégium ich odniesť do domu. Raz som mu ich dala do kočíka, nech sa s nimi pohrá a pri ich odkladaní som si všimla, že tam mali časť vykusnutú od jeho zúbkov.
Keď k nám niekto prišiel na návštevu, veľmi rád im ukazoval práve záhony s patizónmi.
A čo taká AČOKČA? Pokiaľ Vám to nič nehovorí, nič si z toho nerobte. Aj my sme ju ešte len teraz prvý raz objavili a náš Nikoli si zvykol už z diaľky na ňu kričať a keď k nej prišiel, rýchlo si z nej odkusol. Veľmi rýchlo ju zlupol a pýtal si ďalšiu…
Proste som sa mu snažila tými kartičkami priblížiť tie jedlé rastliny, ktoré pestujeme… Tie známe aj menej známe, pretože my radi pestujeme aj niečo viac ako len rajčiny, uhorky či jablká.
Moje prvé pokusy s kartičkami boli veľmi jednoduché.
Len kartón a na ňom nalepený papier s vytlačeným obrázkom ovocia alebo zeleniny, ktoré nám rástli na záhradke. Keď mal 15 mesiacov, prvýkrát som mu ich ukázala. Nemali žiaden úspech. Ešte bol malý, tak som ich odložila a trpezlivo vyčkávala. Keď mal rok a pol, skúsila som to znova. Začala som postupne iba s jedným, maximálne dvomi obrázkami súčasne a až keď ich ovládal, pridávala som neskôr nové. Teraz už slávili veľký úspech. No veľmi skoro som zistila, že kartičky neboli stavané na také detské zaobchádzanie. Lietali vzduchom, dupal po nich, v ruke ju stískal tak, že už nebola rovná ale zrolovaná, dokonca ju chcel okoštovať a trochu z nej aj odkusol, kým som sa na chvíľku otočila. O mnohých našich ďalších kartičkách a rastlinách by som vedela rozprávať úsmevné príbehy… Vtedy mal už niečo cez rok a pol a ja som sa rozhodla urobiť kartičky ešte raz a lepšie.
Prvá kartónová séria neprešla zaťažkávacou skúškou nášho Nikoliho, tak bolo potrebné značné vylepšenie. Veď aj mobily robia aktualizácie a neustále sa vývoj posúva vpred. Objednala som si laminovačku aj s fóliami a pustila sa do toho od začiatku. Premýšľala som, ako sa to dá vylepšiť.
A vtedy prišlo osvietenie...
Prečo by sa mal učiť iba Nikolajko?
Aj môj mozog potrebuje nejaké podnety a to, ako vyzerá jahoda alebo zemiaky, to už dávno vie. Čo keby som k tomu všetkému pridala aj pomenovanie v rôznych jazykoch? Štyri hrany, štyri jazyky? Sama som sa niekoľko jazykov už učila, ale keď ich nepoužívam, ľahko na ne zabudnem..
A tak som prišla s nápadom na vlastný sebarozvoj počas hravej výučby našich ratolestí a začala som tvoriť prvé viacjazyčné kartičky.
A tak vznikol projekt - UČME SA SPOLU!
Každý z nás sa naučí niečo nové, ale na svojej úrovni.
Nebolo to len o potravinách.
Blížila sa zima a ja som sa na ňu chcela nachystať. Kŕmidlo už viselo pred oknom a ja som po nociach tvorila kartičky na tému VTÁKY.
Na jednej strane fotka z druhej len nejaký obrázok ako pri pexese. Celé to bolo vytlačené na farebnej tlačiarni, zalaminované so zaoblenými rohmi. Okrem dvojslovného pomenovania v slovenčine som tam dala latinčinu, angličtinu a francúzštinu.
Prečo takáto „čudná kombinácia jazykov“? Slovenčina je jasná ako môj rodný jazyk. Angličtina ako jeden z veľmi používaných jazykov sveta, ktorý som sa učila. Francúzština je moja srdcovka už od mladosti. A latinčina? Na vysokej sme mali predmety, kde sme sa učili vtáky aj po latinsky, tak som si to chcela pripomenúť.
Zima už prišla, prvé kartičky sú nachystané a ja som sa už tešila ako budeme sledovať naše kŕmidlá a pozerať na vtáčikov, ktorí k nám zavítajú. Bol december 2020 a zatiaľ k nám žiaden vtáčik – letáčik nepriletel. Je to čudné, ale čo už? Preto som do kartičiek zaradila aj ďalšie druhy, ktoré na záhradke len tak skoro neuvidíme (páv korunkatý, bocián biely,…). Vtáčiky nakoniec v malom množstve prišli a tešila som sa, keď ich Nikoli poznal. Našimi obľúbenými sa stali sýkorky a stehlíky.
Kartičky si už viedli lepšie, detská rúčka ich len tak neskrčila, ale otlačky od zúbkov a oslintané kraje sa tam nejako záhadne dostali.
Cítila som však, že ešte stále to nie je ONO.
Blížime sa ku koncu...
Niekedy mi vravia, že som „koumák“. Baví ma vylepšovanie nápadov a skúmanie vecí v praxi.
Vrátila som sa k tvorbe potravín. Nanovo som vybrala druhy, ktoré sa u nás často objavujú na tanieri a porozmýšľala som nad opätovným zvolením jazykov. Aj zadná strana a grafické prevedenie kartičiek prešlo zmenami.
Akými a ako vyzerajú tie kartičky teraz? To nájdete už v ďalšom článku TU.
Po dlhom vylepšovaní som bola so svojim dielom konečne spokojná.
Nakoniec to celé predčilo moje očakávania a povedala som si, že by bola škoda, keby sa s takýmito kartičkami mal hrať iba Nikoli so mnou.
Preto ich ponúkam aj Vám.
Môžete si vybrať z nasledujúcich produktov v elektronickej verzii.
(Veľkou výhodou kartičiek v elektronickej podobe je, že pokiaľ sa vám nejaká stratí alebo zničí, tak si ju proste znova vytlačíte. Čo je veľká výhoda, pokiaľ máte malé deti. Alebo si ich môžete vytlačiť viackrát a hľadať páry, či zahrať si pexeso. A tiež môžete tieto kartičky mať v mobile, či na tablete stále pri sebe.)
SLOVENSKY – NEMECKY – ČESKY – ANGLICKY
SLOVENSKY – FRANCÚZSKY – ČESKY – ANGLICKY
Elektronická verzia? Ako to myslím a čo všetko je jej súčasťou?
Prečítajte si tento článok a hneď vám to bude jasné.
Projekt UČME SA SPOLU síce začal kvôli viacjazyčným kartičkám, ale nie je to len o nich. Je to nielen o vzdelávaní nás a našich detí. Je to o tom, získať čo najviac rád a informácií, aby sme mali jednoduchší a žiarivejší život.
A o tom je aj tento projekt UČME SA SPOLU.
Poskytnúť druhým rady a skúsenosti, ktoré sme už vlastným životom nazhromaždili.
Pokiaľ sa aj vy chcete stať členom komunity, ktorá sa o vedomosti a skúsenosti delí, pridajte sa k nám na FB!
Som tvorivá žena, manželka a matka dvoch nezbedníkov.
Som človek, ktorý sa len tak ľahko nevzdáva a tvorí si v živote svoju vlastnú cestu.
Moja jedinečnosť spočíva v tom, že dokážem JEDNODUCHOU, HRAVOU A ZROZUMITEĽNOU FORMOU PREMIEŇAM SVOJE SKÚSENOSTI ZO SVETA VZDELÁVANIA, ZDRAVIA A RODIČOVSTVA NA PRAKTICKÉ RIEŠENIA, KTORÉ FUNGUJÚ V REÁLNOM ŽIVOTE.
Vytvorila som VIACJAZYČNÉ KARTIČKY – jedinečnú pomôcku, ktorá naozaj rastie s vašou rodinou. A napísala som zatiaľ dva e-booky zadarmo. Jeden sa volá ZLATKO, UPRAC SI TO a zdieľam v ňom návod ako aj 15 mesačné dieťa postupne učíme samostatnosti pri upratovaní hračiek či utieraní rozliatej vody. A druhý e-book som nazvala BEZ ZÁCHVATOV VĎAKA KETODIÉTE A SCD STRAVE a je písaný pre rodičov malých epileptikov, ktorým doteraz nič nezabralo a odporúčajú im vyskúšať ketodiétu ako ďalšiu cestu k uzdraveniu. Nejde o lekársky materiál, skôr o príručku od rodiča k rodičom, aby si vedeli predstaviť, čo to obnáša byť na ketodiéte. Je to síce ťažká cesta, ale ten výsledok za to určite stojí.
Všetky svoje skúsenosti a záujmy spájam a zdieľam v rámci projektu UČME SA SPOLU ako jeho autorka.
UČME SA SPOLU, pretože život je nekonečná cesta poznania.